Planeta OpenAltPunk vs. procesy: Kedy končí garáž a začína firma
Každá firma začína ako punk. Žiadne smernice. Žiadne schvaľovacie kolečká. Žiadny dokument „ako u nás robíme veci". Rozhodnutia padajú pri káve. Klient niečo potrebuje = niekto to spraví. Niečo horí = všetci hasia. Kto je najbližšie, ten to rieši.
A funguje to.
To je na tom to najlepšie a zároveň najnebezpečnejšie. Ono to naozaj funguje. Niekedy roky.
Až do dňa, keď prestane. A ten deň nepríde s fanfárami. Príde potichu, cez zabudnutú faktúru, strateného klienta a nového člověka, ktorý sa po mesiaci stále pýta, ako sa tu vlastne čo robí.
Prečo punk na začiatku vyhráva
Nie je to náhoda ani nedbalosť. Punk na začiatku vyhráva, lebo je to racionálna stratégia.
Písal som o tom v článku Firma je ako výstup na horu, že firmy nevznikajú z dokumentov. Vznikajú z energie a príležitosti. Na začiatku je energia, nie definície. A presne tak je to správne.
Malý tím má zdieľaný kontext. Všetci vedia všetko, lebo všetci sedia v jednej miestnosti, či už fyzicky alebo mentálne. Informácia sa šíri rýchlosťou rozhovoru. Dôvera nahrádza kontrolu. A rýchlosť je v tejto fáze otázka prežitia.
Zaviesť procesy v tíme piatich ľudí je ako postaviť semafory na poľnej ceste. Nie je to zrelosť. Je to predčasná optimalizácia.
Trh sa nepýta, či máte org chart. Pýta sa, či mu viete dodať.
Takže, ak máte do desať ľudí a fungujete na punk, tak nie ste nezrelí. Ste presne tam, kde máte byť.
Otázka nie je, či je punk zlý. Otázka je, kedy prestane stačiť.
Dá sa to úplne bez procesov?
Poviem to na rovinu, lebo túto otázku dostávam často: nie.
Ale nie z dôvodu, ktorý čakáte.
Aj „nemáme procesy" je proces. Len ho nikto nenapísal, nikto ho neschválil a každý si ho vykladá po svojom. Faktúry sa vystavujú „nejako". Noví ľudia sa zaúčajú „nejako". Klientske požiadavky sa odovzdávajú „nejako".
To „nejako" je váš proces. Existuje. Len je neviditeľný, nekonzistentný a závislý od toho, kto má práve dobrý deň.
Proces totiž nie je byrokracia. Proces je rozhodnutie, ktoré ste urobili raz, zapísali a už ho nemusíte robiť znova. Každé ráno, v každej situácii, s každým novým člověkom.
Punk is dead
Nie je to o dátume. Je to o signáloch. A tie signály majú prekvapivo presnú veľkosť firmy.
Okolo 10–15 ľudí padne prvá vec medzi stoličky, nie na konkrétne miesto. Klient čakal odpoveď, každý si myslel, že ju posiela ten druhý. Nič vážne. Zatiaľ.
Okolo 15–25 ľudí sa rovnaká chyba stane tretíkrát. A tu pozor, lebo tretíkrát je magické číslo. Raz je náhoda. Dvakrát je smola. Trikrát je chýbajúci proces.
Okolo 25–40 ľudí prestáva fungovať „spýtaj sa Petra". Peter má v hlave fakturáciu, prístupy, históriu klientov a dôvody, prečo sa veci robia tak, ako sa robia. Peter je váš najväčší risk. Nie preto, že je zlý. Ale preto, že je jediný.
Nad 40 ľudí to začne cítiť zákazník. A to je bod, za ktorým punk prestáva byť šarmantný a začína byť drahý.
Ak ste čítali CEO ako tri energie, tento moment spoznávate. Je to presne ten bod, kde Hero musí začať púšťať volant a zapínať Architekta. Punk je energia Hero fázy - rýchla, intuitívna, na hrane. Procesy sú práca Architekta. A founder, ktorý tento prepínač nenájde, sa stane brzdou vlastnej firmy.
Štyri signály, ktoré sa oplatí sledovať bez ohľadu na veľkosť: rovnaká chyba sa opakuje, kritická znalosť žije v jednej hlave, nový človek sa po mesiaci stále stráca v základných veciach, a zákazník si všimol chaos. Ktorýkoľvek z nich znamená, že na tom mieste má vzniknúť proces. Nie všade. Presne tam.
Ktoré oddelenia prichádzajú na rad prvé
Toto je poradie, ktoré odporúčam a nie je náhodné. Ide podľa toho, kde neprocesnosť bolí najviac a najskôr.
1. Money. Vždy peniaze.
Fakturácia, cash flow, schvaľovanie výdavkov. Toto je prvé, vždy a bez výnimky.
Lebo zabudnutá faktúra nie je prevádzkový problém. Je to existenčný problém. Firma neumiera na zlý produkt tak často, ako umiera na to, že jej nedošli peniaze, ktoré jej patrili. A štát sa nepýta, či ste punk - daňové termíny platia aj pre garáž.
Toto je oblasť, kde proces nepotrebujete, keď sa niečo pokazí. Potrebujete ho predtým.
2. Odovzdávka medzi predajom a delivery
Klasika, ktorú zažila každá rastúca firma: obchodník sľúbi, dodávka sa diví.
Kým predáva founder a dodáva ten istý founder, problém neexistuje. V momente, keď predáva niekto iný než dodáva, vzniká medzera. A v tej medzere sa strácajú očakávania, termíny a marže.
Jednoduchý odovzdávací protokol, čo sme sľúbili, dokedy, za koľko, s akými výnimkami vám ušetrí viac vzťahov s klientmi než akýkoľvek CRM systém.
3. Onboarding nových ľudí
V momente, keď naberáte aspoň jedného člověka mesačne, onboarding prestáva byť „posaď sa vedľa Zuzky a pozeraj".
Nie preto, že by Zuzka bola zlá učiteľka. Ale preto, že každý nový člověk dostane inú verziu firmy = podľa toho, vedľa koho si sadol. Po roku máte desať ľudí a desať rôznych predstáv o tom, ako sa tu robia veci.
Onboarding je mimochodom najlacnejší proces, aký kedy zavediete. Stačí zdieľaný dokument: prístupy, nástroje, kto čo rieši, prvý týždeň krok za krokom. Dve hodiny práce. Návratnosť pri prvom nástupe.
4. Zákaznícka podpora
V punkovej fáze odpovedá klientom ten, kto má čas. Funguje to, kým je klientov málo a všetci ich poznáte po mene.
Prestane to fungovať v momente, keď prvý klient napíše druhýkrát, lebo na prvý mail nikto neodpovedal. Prvý ticket, ktorý spadol pod stôl, nie je vidieť zvnútra. Zvonku je vidieť dokonale.
5. Vývoj a release
Ak staviate produkt: moment, keď piatkový deploy položil produkciu a nikto nevedel, čo presne sa nasadilo, je moment, keď potrebujete release proces. Ideálne ste ho potrebovali deň predtým.
Čo môže ostať punk najdlhšie
A teraz druhá strana, lebo toto nie je oslava procesov. Sú miesta vo firme, kde punk nie je len prípustný, ale je nutný.
Marketingové experimenty. Product discovery. Hľadanie nových trhov. Brainstormingy. Interné rituály a kultúra. Všade tam, kde hľadáte niečo nové, proces škodí. Lebo proces je optimalizácia známeho. A objavovanie nie je známe.
Tu je princíp, ktorý to celé drží pokope:
Procesy patria tam, kde sa veci opakujú. Punk patrí tam, kde sa veci objavujú.
Fakturácia sa opakuje = proces. Hľadanie nového segmentu sa neopakuje = punk. Onboarding sa opakuje = proces. Vymýšľanie kampane = punk.
Firmy, ktoré to nepochopia, majú buď chaos všade, alebo cintorín kreativity.
Pozor na druhý extrém: procesné divadlo
Lebo existuje aj opačná choroba. A je rovnako drahá. V článku o troch energiách CEO som napísal vetu, ktorá sem presne sedí: Architekt, ktorý všetko zprocesní, zabije dynamiku.
Firma, ktorá sa zľakne vlastného rastu, začne procesovať všetko. Schvaľovacie kolečko na nákup kávy. Trojstupňový proces na zmenu textu na webe. Meeting o tom, kedy bude meeting.
Spoznáte to podľa troch vecí: existuje proces, ktorý nikto nevie vysvetliť prečo. Schválenie trvá dlhšie než samotná práca. A ľudia začnú hovoriť „to nie je moja kompetencia" - veta, ktorá v punkovej fáze neexistovala.
Proces má slúžiť ľuďom. Keď ľudia začnú slúžiť procesom, niekde ste odbočili nesprávne.
Preto platí ešte jedno pravidlo, na ktoré sa zabúda: procesy treba aj rušiť. Každý proces niečo stojí: čas, energiu, kus slobody. Raz za rok si prejdite všetky a pri každom sa spýtajte: ktorú bolesť tento proces rieši? Ak si nikto nespomenie, zrušte ho. Bez sentimentu.
Takže...
Punk nie je fáza, z ktorej treba vyrásť. Je to energia, ktorú treba chrániť tým, že ju nasadíte tam, kde má zmysel.
Proces nezavádzajte preto, že „už sme na to dosť veľkí". To je kostým dospelosti, nie dospelosť. Ako som písal pri výstupe na horu - zrelosť neprichádza plánovaním. Prichádza uvedomením. A tu to platí rovnako: proces zavádzajte ako odpoveď na opakovanú bolesť, nie ako dôkaz dospelosti.
Tretíkrát rovnaká chyba? Proces. Znalosť v jednej hlave? Proces. Zákazník cíti chaos? Proces. Všade inde nechajte punk žiť.
A poradie si pamätajte: najprv peniaze, potom odovzdávky, potom ľudia, potom zákazník, potom release. Nie preto, že je to dogma. Ale preto, že presne v tomto poradí to firmy bolí.
Otázka na záver
Dve otázky, vlastne. Každá ukazuje na opačný koniec problému.
Ktorá chyba sa u vás tento rok stala už tretíkrát? Tam má vzniknúť váš ďalší proces.
A ktorý proces u vás existuje tak dlho, že už nikto nevie prečo? Ten je kandidát na zrušenie.
Ak na prvú otázku odpoviete „neviem", nemáte málo procesov. Máte málo pozornosti. A to je teda horšie.
Jiří Eischmann 
Ve společnosti v poslední době rezonuje zákaz sociálních sítí dětem a mladistvým. V některých zemích ho už zavádějí, u nás se o tomto kroku vážně diskutuje. Souhlasím s tím, že mainstreamové sociální sítě opravdu nejsou vhodné prostředí pro děti, ale nedokážu se ubránit dojmu, že jsme ten problém uchopili za špatný konec. 
OpenAlt z.s. 
Česká komunita MojeFedora.cz 
